Rozhovor s Lukášem Baránekem, vítězem soutěže Validation Contest s projektem Hory Doly, odhaluje neobvyklý vývoj nápadu, který se od toho původního zcela liší. Projekt začal v roce 2022 a postupně vyrostl do podoby prvního prototypu, který se objevil ve světě v roce 2023. A co Lukáš doporučuje budoucím startupistům? Začít bez strachu a nevyhýbat se zkušenostem, které přináší učení a růst.
Popravde nápad som nedostal. To, čo by sme mohli označiť za nápad sa dnešnej verzii nepodobá na viac než 5 %, možno len určité funkcie našej turistickej aplikácie pripomínajú to, čo kedysi bolo. Nápad spraviť pre rodičov a deti príbehy na zabavenie sa v prírode je spoločným výtvorom mňa, tímu a hlavne rodín - našich zákazníkov, ktoré nám priamo cez spätnú väzbu, aj nepriamo, napríklad cez to, že produkt nechceli, dávajú dôležité informácie k tomu, čo funguje a čo nie a robia z obyčajného nápadu neobyčajný.
Začalo to veľmi organizovane, v decembri roku 2022, kedy som každú nedeľu presne o 7:00 ráno mal 2 hodiny na brainstorming. Postupne ma začala myšlienka fascinovať viac a viac, až som asi vo februári 2023 začal do projektu dávať výrazne viac času. Nasledovala testovacia kampaň, ktorú sme spustili v máji spolu s prvým prototypom, úspechmi a zlyhaniami.
Na začiatku som čítal, že podnikateľ nepodniká za peniaze. Úprimne som si myslel, že to bola blbosť. Čím ďalej, tým viac ale vidím, že tá veta má v sebe nesmiernu múdrosť. Myslím, že som začal podnikať v deň, kedy som sa začal zameriavať na zákazníka a jeho problémy namiesto hľadania čo najviac rýchlej cesty ako niečo predať.
Veľmi sa mi páčili rozhovory s ďalšími foundermi startupov. Spomínam si, že som sa často cítil neistý cestou, ktorou som sa vydal a počuť podobné príbehy od founderov, ktorí sú v podnikaní dlhšie než ja, bolo pre mňa veľmi podstatné.
Vždy som bol veľmi vďačný za to, že disciplínu aj growth-mindset mám. Bez pochýb sú to témy, v ktorých sa stále učím, ale nepociťoval som až takú "knowledge gap" ako pri design thinkingu. Bolo to niečo, čo som nevedel pochopiť a zo začiatku som trval na veľmi lineárnej a ne-agilnej ceste vývoja. Našťastie som mal mentorov, ktorý ma v tomto posunuli o míľové kroky a preto každému odporúčam nebáť sa pýtať a hľadať pomoc u starších, či seniornejších ľudí.
Myslím, že som si cez túto platformu robil prieskum a zisťoval nejaké údaje. Popravde si už nespomeniem o čo išlo.
Je to veľké klišé, ale zrejme nič. Často sa "hnevám" na to, ako som sa rozhodol, lebo si uvedomím, že som si napríklad fakt, ktorý bol akoby predo mnou. Avšak, na to, aby som sa učil, musím danú chybu spraviť. V poslednom čase sa veľmi sústreďujem na rozmýšľanie nad rozhodnutiami a často si píšem, prečo som rozhodnutie spravil. V tom prípade sa v budúcnosti môžem kedykoľvek k dôvodom vrátiť a uvedomiť si, že som konal najlepšie ako som vedel.
Myslel som si, že práca s ľuďmi bude ľahká. Opísal by som sa ako socializovaný introvert a ozaj som mal z turistiky (ktorá bola a stále je moje najväčšie hobby) pocit, že zvládnem akúkoľvek situáciu. Pritom je ale komunikácia s partnermi, zákazníkmi, tímom a to nehovoriac o sociálnych kontaktoch mimo projektu diametrálne odlišná a byť schopný sa odosobniť od svojho ega pre dobro veci je pre mňa výzva, na ktorej pracujem.
Začať. Nebáť sa, že sa strápniš, či zlyháš. Človek je veľmi učenlivé, ale zároveň aj lenivé stvorenie a myslím, že keď ktokoľvek dá energiu do začiatku, nemusí mu to nevyhnutne priniesť úspech, ale prinesie mu to skúsenosti, ktoré ho následne posunú ďalej v jeho ceste.
První myšlenka projektu Hory Doly. Podobnost s projektem tak, jak funguje dnes je zcela nulová.
Projekt se dostal do akceleračního programu, což nastartovalo jeho cestu.
Po usilovné práci spatřil světlo světa prototyp prvního příběhu s názvem Cesta za Poludnicou, který byl připraven na testování.
Po opravení chyb a spuštění kampaně přišlo první zklamání ale i první objednávka.
Projekt se stal oficiálně občanským sdružením.
